Ako sme hľadali Leeds - Liverpool canal a ako som navštívila Leeds Met
Keďže aj v anglikánskych končinách Veľkej Británie majú na Veľkonočný pondelok „bank holiday“, nemohli sme včera navštíviť ani jedno múzeum alebo ísť niečo vybavovať do školy, a tak nám nezostávalo nič iné, ako spoľahnúť sa na vlastné nohy a zase sa len niekam prejsť. A tak sme si ako milovníci vody a ako slabú náhradu za more (ktoré sme chceli navštíviť v Liverpoole, ale vietor so snehom nám tento nápad rýchlo vyfúkal z hláv) vybrali za cieľ Liverpool and Leeds canal.
K tomuto kanálu sme prechádzali cez mesto, a tak sme spojili rovno poučné a užitočné a pokúsili sa znovu nájsť nejaké elektro obchody, v ktorých by mohli mať novú nabíjačku na Robikovú batériu do foťáku. Tá nás totiž už nešťastne upozorňuje na nedostatok energie a Robik je na to jej volanie veľmi citlivý a obáva sa fotiť všetko (preto také pomerne prázdne fotogalérie). Ale aj v „UK shopping capital“ sme zostali odkázaní na internetový e-bay a nechali si nabíjačku jednoducho poslať.
Po dlhej púti mestom, nečakanej prehliadke Leeds Railway Station a prekonaní obáv z niektorých štvrtí, sme sa nakoniec dostali k vodnej ploche, ktorá nás doviedla až k spomínanému kanálu (ktorý skutočne spája mestá Leeds a Liverpool, aj keď Robik tomu neveril a musela ho presvedčiť až wikipédia doma a virtuálna púť po jeho trase :))
A dnes som absolvovala prehliadku Leeds Met (Leeds Metropolitan University). Aj keď sú tu prázdniny už niečo vyše týždňa, univerzita nezívala prázdnotou a každá budova, dokonca aj učebňa bola prístupná pre všetkých, čo ma milo prekvapilo. Jediná budova, v ktorej okrem celkom milého recepčného nebol žiaden staff bola práve tá, kde sme si chceli kúpiť lístky na sobotňajší výlet. Samozrejme, že sme nemohli obísť ani budovu knižnice. A po prejdení každého poschodia a takmer každej miestnosti môžem skonštatovať, že to majú tí Angličania dobré vymyslené a verím, že ich univerzitná knižnica neprestane fungovať počas skúškového obdobia na celý mesiac (ako sa to stalo minule na Filde).
Cestou na izbu sme sa zastavili ešte kúpiť mlieko na puding v Sumerfielde a nejaký olej, aby si Robik nemusel stále „požičiavať“ od Indiánov. A tu sa nám pri pokladni stala znovu zvláštna príhoda. Robik chcel využiť študentskú zľavu, ale predavačka nemohla prijať jeho študentskú kartu. A tak kvôli zľave 5%, čo v tomto prípade bolo približne 23p, riešili danú situáciu asi tri ochotné zamestnankyne obchodu desať minút a ďalších päť minút sa nám ospravedlňovali za to, že nám skutočne nemohli vyhovieť :).
A dnes nás ešte čaká večera, ktorú nám pripravuje Alan a v meste nejaká erasmusparty.
Autor: Mirka