Autom, lietadlom, vlakom a nakoniec aj loďou
Po asi týždni horlivých príprav prišla sobota. Deň, keď sme sa vydali na našu dobrodružnú, ale najmä pracovnú cestu do Škótska.
Vstávali sme pomerne skoro, pretože nás čakala dlháááááá cesta. Najskôr sme museli byť dopravení na letisko do Viedne. Túto úlohu si zobrali na starosti Robikovi rodičia a čiastočne aj moji, ktorí ma doviezli na stanovište pri Trenčíne, kde som bola vyzdvihnutá „expresom z Martina“. Po check-ine, ktorý trval na náš vkus príliš dlho, sme už mohli rovno nastúpiť do lietadla. Na moju veľkú radosť sme náš „aeroplán“ nemali pristavený pri gate, a tak nás k nemu musel odviezť autobus. Tým sa stala kolekcia dopravných prostriedkov, ktorá nás mala dopraviť do Rothesay (čítaj Rothsy:)), kompletná. Chýbala už azda len ponorka.
Po skoro dvojhodinovom lete sme sa ocitli na novom termináli 5 na Heathrow. Ani sme si ho nestihli prezrieť. Napriek tomu, že sme mali vyše dvoch hodín na prestup, museli sme prejsť ďalším kontrolami. Keď nám išli fotografovať ksichtíky, pre prípad že sme „teráči“, sme sa ocitli priamo pred človekom, ktorý po zhliadnutí našich pasov spustil po česky. Aj by sa s nami asi rád porozprával. Takisto ako slečna v Leedsi (stáli čitatelia blogu si určite pamätajú na slečnu z Morrisons:)) z nás stihol vytiahnuť, prečo cestujeme práve do Glasgowa, ako aj ďalšie podrobnosti a ešte sme stačili prediskutovať kurz libry v našich krajinách. Potom sa už však musel venovať ostatným cestujúcim.
Inak lietadlá, ktorými sme leteli mi zase svojimi rozmermi (tri sedadlá na jednej a tri na druhej strane) pripomínali autobusy, čo ma vzhľadom na veľkosť našej leteckej spoločnosti dosť sklamalo. Prekvapujúce bolo, že do Glasgowa, na vnútroštátnej linke, sme sa viezli v novšom a dokonca aj väčšom modeli.
Letisko v Heathrow, tak na to si musím vyhradiť samostatný odsek a prizvať si Robika ako konzultanta. Bol totiž priam fascinovaný procesom rolovania lietadiel na runway. Naše lietadlo bolo v rade asi piatich lietadiel a taký istý rad sa nachádzal aj z druhej strany štartovacej dráhy. Postupne sa lietadlá zaraďovali a vzlietali. Najväčší odstup medzi jednotlivými odletmi bol dve minúty a my sme sa do vzduchu dostali už štyridsať sekúnd po predchádzajúcom stroji.
Po kratučkom lete sme plní napätia čakali na medzinárodnom letisku v Glasgowe na našu batožinu. Po hodnej chvíli sme už boli dosť netrpezliví, a tak sa Robik išiel pozrieť na vedľajší pás, či nám omylom nehodili kufre tam. A práve v tej chvíli dorazil môj na pás pri mne, a keď som očakávala Robikov, lebo logicky by mohli byť pri sebe, lebo sme ich odovzdávali spolu, Robik mi už stál za chrbtom aj s kufrom. Ako predpokladal, mal ho na tom páse, kde boli prílety z Írska. Ako vravel, stáva sa mu to vždy, čo v preklade znamená, že sa mu to už raz stalo - vtedy, keď išiel z Leeds-u.
Tak sme si rýchlo chytili pred letiskom taxík, lebo sme sa potrebovali dostať na centrálnu stanicu do Glasgowa za hodinu, vtedy nám totiž odchádzal posledný vlak. Prišli sme tam však už za pätnásť minút, čo bolo päť minút pred odchodom skoršieho vlaku. Robik išiel teda kúpiť lístky. Najskôr mu predavačka lístkov nerozumela, kam to vlastne chceme ísť, lebo si pýtal lístok do Wemyss Bay (vyslovoval Vemys bey, pričom oni to čítajú Wimsby). Nakoniec sme po menšom behu stihli aj ten skorší vlak. Po hodinovej ceste a ďalšom náhlení, lebo vlak mal meškanie, sme stihli aj skorší trajekt. A tak sme o hodinu a pol skôr, ako sme mali v pláne, smerovali ku nádhernému prístavnému mestečku. Ešte vo vlaku sa s nami dal do reči jeden Angličan (jáj, ako pekne rozprával na rozdiel od Škótov), ktorý taktiež ospevoval krásy tohto kraja.
V hoteli nás už očakávali, ale nemali ešte pripravenú našu izbu. No ale ani nám to nebolo veľmi ľúto, lebo sme skončili v izbe v tom lepšom trojhviezdičkovom hoteli :). Užili sme si našu vlastnú veľkú kúpeľňu s vaňou a vychystali sa spať. Aj keď sme ešte nevedeli, aké nám to bude prospešné, lebo už nasledujúci deň nás čakala ťažká práca. A to sme mali len dohodnuté stretnutie s manažérkou :).
Ak sa vám článok páčil, podporte ho 