Či sa mi to páči alebo nie, môj pobyt vo Veľkej Británii sa pomaly ale isto blíži ku koncu. Takto o dva týždne už budem sedieť na kufri a rozmýšlať čo som v mojej malej izbičke ešte mohol zabudnúť alebo kde mám tie nadbytočné veci zabaliť. Tak ako odchádzam naspäť domov ja, odchádzajú domov aj moji Erasmus kamaráti, s ktorými som týchto pár mesiacov strávil tu, v Leedsi.
Konkrétne dnes letel domov Chris. Keďže ma musel pripraviť na to, že sa približne o tri roky plánuje zastaviť na Slovensku a potrebuje domáceho sprievodcu a miesto na prespatie, stretli sme sa v pondelok na jeho "poslednom drinku v Leeds", aby sme dohodli detaily a rozlúčili sa. Ako vypočítal to, že sa na Slovensku bude nachádzať približne o tri roky neviem, ale tvrdil, že pravdepodobne bude v najbližšom čase dosť zaneprázdený, takže jeho výlet na Slovensko musí počkať. Každopádne budem na neho pripravený a aby som na neho počas tej doby nezabudol, budem sa musieť u neho v Maastrichte ukázať najskôr ja...
.jpg)
Ja, Chris, Isabel a Isabel
Na rozlúčke s Chrisom som stretol aj jeho spolubývajúcich. Na tom by nebolo nič zaujímavé, keby jeden z nich nebol zo Škótska. Po chvíli vyplynulo, že býva v Obane - teda v meste, ktoré bolo od môjho minulo-letného prechodného bydliska vzdialené asi 20 míľ. V meste, ktoré sa mi veľmi páčilo a vždy som sa doň rád vracal. Po krátkej výmene skúseností ako a odkiaľ sa najlepšie skáče do River of Orchy už len neveriacky krútil hlavou, nechápajúc, ako je to možné že človek zo Slovenska vie o jeho rodnom kraji viac ako väščina obyvateľov Veľkej Británie...
Dnes som sa rozlúčil aj s jedným z Indiánov. Zajtra ráno odlieta na prázdniny domov, takže sa spolu tak rýchlo neuvidíme. To, že sa pravdepodobne neuvidíme vôbec povedať nechcem, lebo napríklad aj po skúsenosti s Chrisovým spolubývajúcim viem, že svet je relatívne malý a skôr či neskôr sa naše cesty možno opäť stretnú a my budeme len spomínať na to, ako sme raz spolu v Leedsi bývali v jednom byte...
Ak sa vám článok páčil, podporte ho 