V pondelok sme mali po týždni „ťažkej“ práce konečne prvý deň voľna, preto sme sa vybrali spoznávať najbližšie veľké mesto v okolí. A tak sme sa o pol deviatej ráno po výdatných raňajkách nalodili na ferry (trajekt) a preplavili sa z ostrova, z ktorého, ak je štrajk „trajktárov“, niet úniku, k vlaku. Zopakovali sme si cestu, ako sme išli sem, ale s úmyslom, že nás čaká podrobnejšia prehliadka Glasgowa. Nie ako naposledy (a pre mňa aj po prvýkrát), keď som Glasgow mohla obdivovať asi len päť minút z okna uháňajúceho taxíka.
Vo vlaku sme si prečítali sprievodcu po Škótsku a vytipovali si aspoň pár miest, ktoré by sme v Glasgowe chceli vidieť. Aj keď ma nohy po predchádzajúcom dni, keď som pracovala od 9 do 18, dosť boleli, nechcela som úplne premárniť tento výlet len návštevou obchodov. Aj keď ani túto časť sme nemohli opomenúť :). A tak náš prvý cieľový bod v GPS bola Katedrála sv. Munga.
Keďže tohto svätca, napriek tomu, že je patrónom Glasgowa a aj celého Škótska nepoznáme, Robik premenoval miesto jeho posledného odpočinku na Glasgowskú katedrálu. Spočiatku som bola skeptická, čo sa týka počasia, a keďže okná katedrály sú krásne zdobené mozaikami, tak aj trochu sklamaná, lebo slniečko sa nám nechcelo moc ukazovať. Ale nakoniec sme si mozaiky pozreli v relatívne dobrom svetle, asi najlepšom aké nám mohlo škótske slnko poskytnúť. Táto budova bola vážne úchvatná. Lebo namiesto jednej hlavnej lode, ktorá bola pekná, ale nezaujala ma natoľko, aby sa vyčlenila z množstva kostolov, ktoré som už videla, nás o poschodie nižšie, kde som predpokladala len nejaké krypty, nanajvýš katakomby, čakala ďalšia „ hlavná“ loď s oltárom aj oknami. Boli sme takí prekvapení, že sme museli katedrálu obísť aj zozadu, aby sme zistili, ako je to možné. Asi nemusím vysvetľovať, že bola postavená dolu kopcom, lebo viem, že naši čitatelia na to prišli takisto ako my, ale preveriť sme si to aj tak museli, však sme nejakí tí skoro vedci a priatelia (to sa pripravujeme na návštevu zámku v Rothesay, kde je vstup pre bádateľov a priateľov zadarmo :)). Po tom ako sme si prezreli aj okolie katedrály, sme sa vydali k druhému bodu programu.
People‘s Palace so zimnými záhradami bol trochu ďalej než sme predpokladali a Robik ma obvinil, že ja si vždy nájdem niečo, čo treba strašne vidieť, ale nachádza sa to väčšinou na periférii (mám dojem, že narážal na náš výlet do Royal Armouries. Vtedy sme taktiež prechádzali ľudoprázdnym územím nikoho.). Nakoniec sme sa tam predsa len dostali, ale už sme boli takí unavení, hladní a smädní, že sme sa nezdržali veľmi dlho. Chvíľu sme pobudli v záhradách, ktoré boli pekné, ale dosť malé. Robik aspoň mal čo fotiť a už konečne som nebola jeho objektom ja alebo trajekt. Inak myslím, že je čas sa posťažovať. To, že nie je na fotkách on, nie je zapríčinené mojim nezáujmom, ale tým, že Rebela mi do ruky nedá. Ale ja ho časom nejako spracujem. Veď to poznáte, aj deťom sa časom nové hračky zunujú a potom sú ochotné sa s nimi aj podeliť;).
Cestou k hlavnej obchodnej ulici, kde sme mali v pláne sa najesť a zaobstarať si aj niečo na pitie, sme sa ešte zastavili na George Square. Až tu som si uvedomila, že aj keď je Glasgow pomerne ďaleko od mora, je tu veľa čajok. Zase. A keď som videla ako dopadli úbohé sochy, začala som sa obávať aj ja o svoju hlavu. Keďže bol akurát čas obeda, námestie bolo plné ľudí. Škótski kravaťáci (bez kiltov :() na lavičkách alebo na tráve papali svoj obedný sendvič. Ešte ma bolo treba odfotiť pri levovi. A aj táto fotka si podľa mňa pýta vysvetlenie. Som na nej nakrivo ako šikmá veža v Pise práve preto, lebo mi bolo povedané, že sa mám dať bližšie k levovi. Lenže ja som správny turista, ktorý neprelieza zátarasy. Tak som zostala pred reťazou a pán fotograf si tento rušivý element v kompozícii ani nevšimol. A tak vznikla originálna fotka mňa s levom :).
Tak sme ukončili našu kultúrnu časť výletu a išli sa trochu pomotať po centre a po obchodoch. Náš voľný deň ušiel ako voda a už bol čas zberať sa pomaly do Rothesay, aby sme stihli večeru, ktorá je pre zamestnancov do siedmej. Prišli sme presne o päť minút sedem, tak sme si unavení a vyhladovaní mohli ešte objednať.