V pondelok večer som si uvedomila, že už prešlo šesť týždňov nášho pobytu tu v Škótsku a tým pádom sme prekročili mýtický stred nášho pracovného leta. Veľmi ma to potešilo a verím, že aj v tomto prípade bude platiť, že druhých šesť týždňov ujde oveľa rýchlejšie. Taktiež som však nemohla opomenúť skutočnosť, že dva dni voľna sme mali len raz a to nevyzeralo príliš dobre pre náš plán, pobudnúť najmenej dva dni v Edinburghu. Preto som ráno pobalila Robika a vyrazili sme na náš prvý (verím, že ani nie posledný) poznávací výlet do hlavného mesta Škótska.
Dokonca ani v náš day off sme si moc nepospali a o siedmej nás nemilosrdne vytrhol zo snov budík. Keďže sme mali pred sebou trojhodinovú cestu, a tiež pre prípad, že by nejaká babička chcela ísť na ferry, rozhodli sme sa raňajky vynechať a ísť rovno na trajekt, kde sme sa v pohodlí napapali. Boli sme ako praví turisti a vybalili sme si ešte paštétu z domu a pečivo zo supermarketu. Vo vlaku z Glasgowa do Edinburghu sme sa zase zabavili prečítaním nášho sprievodcu a brožúrky o meste a naplánovaním toho, čo musíme vidieť, takže nám cesta rýchlo ubehla. Náš zoznam bol však príliš dlhý a na všetko sme mali len päť hodín.
Naša trasa mala začínať prehliadkou Edinburgh Castle. A tak sme po vystúpení na stanici, začali hľadať túto dominantu mesta, ktorú by malo byť vidieť takmer zo všadiaľ. Zo stanice ju vidieť nebolo. Ale našťastie sme mali asi päť máp a GPS v zálohe, takže sme ho nakoniec bez problémov našli a nenechali sa zmiasť ani National Monumentom, ktorý sa vynímal na obzore za stanicou.
Keď sme po pár minútach prišli k hradu, nepríjemne nás prekvapila, najskôr tribúna, ktorá sa rozprestierala na dolnom nádvorí (a bola pravdepodobne súčasťou festivalu, ktorým Edinburgh bude žiť v najbližších týždňoch), a potom nekonečne veľa turistov, ktorí zaplavili priestory pred hlavnou bránou. Keďže sme nemali čas ani náladu vyčkávať v dlhočizných radoch, odložili sme návštevu vnútra hradu na neurčito a pokračovali k ďalšej atrakcii v našom itinerári. Tou bol Mary King‘s Close. Cestou k nemu ma Robik stihol odfotiť pri Deacon Brodie’s Taverne. Krčme, ktorá jediná zostala ako pamiatka na niekdajšieho diakona v meste, ktorý žil dvojakým životom. V noci sa premenil na najšikovnejšieho zlodeja. Stal sa predlohou pre Stevensovho Dr. Jekylla a Mr. Hydea.
Mary King’s Close - mestský dvor (resp. ulica) plný nájomných domov bol na prelome osemnásteho a devätnásteho storočia uzavretý, a múry týchto domov sa stali základmi pre budovu Royal Exchange. Tým vzniklo unikátne miesto, kde sa zachovali novoveké uličky a domy takmer neporušené niekoľko metrov pod terajšou hlavnou ulicou (Royal Mile). Taktiež sa stalo dobrým námetom na príbehy o duchoch, vraždách a neprávostiach. Jednou z najbežnejších je historka o obetiach moru, ktoré tu zamurovali namiesto karantény.
Ešte sme do nášho plánu stihli vtesnať Royal Museum a National Museum of Scotland. Aj keď sú tieto budovy vedľa seba, do Royal Musea s egyptskou expozíciou sme sa nedostali, pre jeho rekonštrukciu :(. Zato v National Museum sa z nás na pár minút stali kozmonauti a tiež sme sa dostali na jeho terasu odkiaľ bol nádherný výhľad na mesto. A keďže teraz nám počasie prialo, mohli sme si ho vychutnať naplno.
Chvíľu sme sa pomotali po Old Town a bol čas pobrať sa na vlak späť do Glasgowa. Cestou na stanicu sme sa zastavili aspoň si odfotiť Scott Monument. Pamätník venovaný škótskemu spisovateľovi Walterovi Scottovi (Ivanhoe). Ale na vyšliapanie jeho 287 schodov nám už nezostala žiadna energia, tak sme aj toto nechali nabudúce.
Po niekoľkých hodinách strávených v tejto škótskej metropole musím uznať, že som ňou totálne nadšená. V živote som takéto mesto nevidela a asi už ani podobné neuvidím. Verím, že Edinburgh je jedinečný. Staré mesto ukrýva nespočetne veľa úzkych strmých stredovekých uličiek a nádherné pohľady (ako napríklad z Advocate close). Keby nie je na každom rohu obchod zo škótskymi suvenírmi a milión turistov, uverila by som, že sme sa ocitli v inej dobe. A aj keď sme nemali dostatok času na prejdenie všetkého, čo sme chceli (na to nám nebudú stačiť ani tie plánované dva dni), som rada, že som k atmosfére tohto mesta mohla aspoň na krátko „pričuchnúť“.