Po ďalšom pracovnom týždni (a jednom dni), ktorý bol pre nás ešte náročnejší než ten prvý, sme dostali ďalší deň off. Aj keď sme plánovali výlet do vzdialenejších končín (pravdepodobne do Stirlingu), počasie nám naše plány prekazilo, preto sme sa vydali zase len do Glasgowa. Kvôli predpovedanému stálemu dažďu v celom Škótsku sme si museli vymyslieť nejakú indoorovú aktivitu. A tak sme sa išli vzdelať a zabaviť do Glasgow Science Centre ( Glasgowské vedecké centrum).
Najväčším lákadlom pre nás bol IMAX. Nevedeli sme sa dočkať, tak sme si kúpili lístok na najbližšie predstavenie Deep sea 3D („Morské hlbiny“? :)). Keďže toto premietanie bolo ešte pomerne skoro, preto nás do kinosály sprevádzali aj približne tri triedy školákov. Po krátkom uvítaní v jedinom 3D kine v Škótsku, s najväčším plátnom a najčistejším obrazom, sme si nasadili 3D okuliare, v ktorých sme vyzerali všetci ako zo žurnálu, a mohli sme sa začať potápať. A musím uznať, že som bola prekvapená a aj šokovaná z toho, ako krásne to funguje. Neverila som, že to môže byť až tak perfektné. Keby mi ešte natieklo do topánok a hýbe sa sedačka podo mnou, uverila by som, že som v teplom Pacifiku a nie v studenej Británii. Dokonca sa nám s Robikom aj stalo, že sme sa načahovali po rybičkách a chceli si ich ukázať. Deti pod nami výskali a báli sa aj malých rybičiek. To bol asi dôvod, prečo žraloky, ktoré stále plávali okolo nás nevystrčili svoje čeľuste. Tým pádom sme prišli o akciu a adrenalín a trochu sme aj ľutovali, že sme nevydržali na dinosaurov, ktorých premietali neskôr. Ale aspoň máme dôvod sa do toho super kina ešte vrátiť.
Po štyridsiatich piatich minútach morského sveta sme išli objavovať tajomstvá vedy, viac menej fyziky. Keďže expozície pozostávali z pokusov, ktoré si môžeš vyskúšať, strávili sme tam ďalšie tri hodiny skúšaním, vysvetľovaním a oprašovaním si vedomostí zo strednej školy. Nevedeli sme odolať takmer žiadnemu pokusu. A mnohé (najmä ten, ktorý vysvetľoval prečo olej, ktorý strieka z trysky a točí sa, smeruje opačným smerom ako je zotrvačnosť) pre nás zostanú nevysvetlené.
Už sme si dali iba rýchly obed ( či olovrant) v Subway. Náš ďalší voľný deň sa pomaly končil a my sme sa museli pobrať späť na ostrov.
Dnes nás čakalo ďalšie kolo práce. A pri tom sa mi podarila nevídaná vec. Keďže na blogu Robik dosť často rozoberal citlivosť firealarmov v Británii, nemusím sa k tomu vracať. Dnes som mu poskytla ďalší kuriózny dôkaz. Podarilo sa mi ho spustiť v celom hoteli jednou žehličkou a trochou (viac) pary :). Našťastie nikomu sa nič nestalo. Skôr naopak, takmer nikto sa nad firealarmom nepozastavil a nijak ich to v ich práci nevyrušilo. Ani hostia ešte neboli v reštaurácii, tak to bola skôr len taká malá rozcvička, vďaka ktorej si čašníci v reštaurácii uvedomili, že nikto nepozná evakuačný postup. Ale vďaka hlučným a citlivým firealarmom aj tak majú dosť času si ho v prípade núdze vymyslieť, alebo sa ho naučiť :).