aug
8

Plavba na Waverley do Tarbertu

Autor: Mirka Bartolenovávybrali.sme.sk Pridaj komentár »

Konečne prišiel ten utorok, keď sme si povedali, že nám stačí aj mierne zamračené počasie, a  rozhodli sme sa absolvovať plavbu na Waverley.

Na tento kolesový parník sme sa nalodili v Rothesay, z kade sme vyrazili s miernym (polhodinovým) meškaním. Cieľom našej plavby bol Loch Fyne, najdlhší morský loch v Škótsku (dlhý 65 kilometrov), ktorý sa nachádza na západnom pobreží oblasti Argyll and Bute. Na pobreží lochu sa nachádza aj Inverary Castle, ktorý Robik navštívil vlani. Ale my sme sa tento raz dostali len do malej dedinky na jeho okraji menom Tarbert. Napriek tomu, že plavba pokračovala ešte približne hodinu a pol po mori, my sme sa rozhodli stráviť tento čas objavovaním pobrežia z blízka a nie len obdivovaním jeho krás z paluby lode. A musím uznať, že kým nám počasie prialo (cestou tam), bolo čo obdivovať. Krásne udržiavaná škótska krajina sa rozprestierala na pobreží mora, ktoré menilo svoje zafarbenie od tmavomodrej až po čiernu. To bolo asi predzvesťou prichádzajúceho dažďa.

Po hodine a pol plavby sme na pár minút zakotvili v malom prístavnom mestečku, kde sme mali stráviť ďalšiu hodinu a pol, kým sa loď nevráti po nás. Z počiatku som si nevedela ani predstaviť, čo budeme robiť tak dlho v malej rybárskej osade. Ale nakoniec sme našli starý hrad, na ktorý sa bolo treba ísť pozrieť a vyškriabať sa na kopec nad mestečkom. Zrúcaninu hradu z 13. storočia dnes už tvorí len polorozpadnutá veža, ku ktorej sa turisti dostať nemôžu. Ale aj tak náš výstup stál za to. Prezreli sme si Talbert z vtáčej perspektívy. Robika zarazilo, prečo si ľudia stavali domy len okolo pobrežia a nešli aj viac do vnútrozemia. Nakoniec sme zhodnotili, že asi sa im už v 13. storočí páčila lukratívnosť pozemkov a každý chcel mať svoj osobný úžasný výhľad z okna na studené škótske more. Ešte sme sa prešli po pobreží okolo prístavu, ktoré tvorilo akési centrum mestečka plné galérii, kaviarní a malých bistier (skrátka v Škótsku dokážu turistov využiť aj obyčajní rybári), a už bol čas trošku si pobehnúť k mólu, aby nás tu náš parník náhodou nenechal.

Celú plavbu späť som už strávila v observation lounge (pozorovací salónik), lebo vonku sa veľmi ochladilo a studený morský vzduch a neskôr aj dážď po pár minútach zahnal i najotužilejších jedincov z paluby. Robik však musel ešte naposledy preskúmať celú loď. Najviac ho zaujala strojovňa.

Tá bola ľahko prístupná pre verejnosť, pretože sa nachádzala presne v strede lode (medzi kolesami) a bola ohraničená len jednoduchým zábradlím. A tak každý, kto mal záujem mohol v akcii pozorovať tri valce, ktoré poháňali „pádla“ na oboch stranách parníka. Dokopy mali výkon 2100 koní, ktoré dokázali bez problémov uviesť do pohybu 693 ton. (Niekedy aj oveľa viac. Lebo kapacita lode je 850 až 1350 pasažierov – moje zdroje sa v tomto bode príliš rozchádzajú. A keď sa naplní Britmi, ktorí pravidelne jedia tradičné anglické raňajky a ťažké vyprážané jedlá, verím, že ani nie dvojmetrový ponor sa razom zmení na štvormetrový a tri valce môžu čakať menšie problémy pri pohýnaní.)

Pasažieri sa nemôžu sťažovať, pretože na lodi sa nachádza tea room („čajovňa“), malá reštaurácia, bar, (ktorý bol na najnižšej úrovni, čiže cez jeho okienka ste mohli vidieť akurát spenenú morskú hladinu) a obchod so suvenírmi, kde si Robik tradične kúpil magnetku.

Tak sme sa konečne plavili na parníku, a tým vyčerpali náš zoznam výletov, ktoré sú skrátka nevyhnutné. Ja by som rada ešte navštívila Inverness, ale cestovať približne štyri hodiny na sever len preto, aby som mohla „vidieť“ Lochnessku asi nepripadá do úvahy, vzhľadom na to, že o tri týždne už ideme domov. Hurá! A mám obavy aj o náš plán navštíviť Edinburgh ešte najmenej raz (plánovaný článok Edinburgh Volume Two):(.Ale sú pred nami ešte snáď najmenej tri dni voľna, tak uvidíme, ako to bude ďalej.


zatiaľ nebol pridaný žiadny komentár na "Plavba na Waverley do Tarbertu"...

Pridaj nový komentár

Tvoje meno:


Prepíš bezpeènostný kód:
Captcha


Tvoj komentár: