Dnes je už síce utorok a do Leedsu som sa dostal už včera večer, ale po takej strastiplnej, zaujímavej a namáhavej ceste som už nemal energiu písať, preto sa o svoje zážitky s vami podelím až dnes. Odchádzal som z Brna do Prahy a odtiaľ priamo do Leedsu. Prvý malý problém nastal už pri cestovaní do Prahy, pretože sa na diaľnici zrazili dva kamióny a úsek bol na niekoľko minút neprejazdný. Nakoniec sa z toho vykľulo meškanie iba 30 minút a tak som dokonca stihol prestúpiť aj na druhý autobus na letisko.
Na letisko som dorazil podľa plánu asi 3 hodiny pred odletom. Po obede (kuracia zmes s ryžou) som počkal na otvorenie check-inu, zbavil som sa batožiny a už zostávalo prejsť len kontrolou dokladov a príručnej batožiny. Tu prebehlo všetko bez problémov a ja som mohol nerušene čakať na svoje lietadlo. A aj som sa dočkal :). Odleteli sme dokonca o pár minút skôr ako bolo plánované a do Leedsu sme dorazili tiež bez meškania. Inak bezproblémový let trochu okorenilo pristávanie. Ešte pred pristávacím manévrom nám síce pilot oznámil, že máme očakávať silný vietor, ale zrejme som jeho slová trochu podcenil. Lietadlo sa metalo ako z papiera hore, dolu a zo strany na stranu, ale nakoniec sme na môj vkus trochu divoko, ale bezpečne pristáli.
Ďalším zaujímavým faktom bolo, že som sa stal prvým zákazníkom inak sympatického taxikára z Kašmíru. Keď pred letiskom zaparkovalo auto a pracovník taxislužby zavolal moje číslo, bol som veľmi rád, že nemusím čakať hodinu (ako sa ma snažili presvedčiť v inej taxislužbe) a utekal som k taxíku. Taxikár ma priateľsky privítal: "Hello, how are you? Where are you from, brother?". Hneď ako som sa mu odzdravil a sadol do auta, sa mi však pochválil, že je z tohto celého veľmi vzrušený a s úsmevom na tvári povedal: "Brand new car, new job, first customer... " (na tachometri bolo 66 míľ :)) V Leedsi žije už 5 rokov a očividne mesto trochu poznal, lebo na moju ulicu dorazil bez GPSky. Tvrdil že sa do Británie presťahoval s celou rodinou keď jeho syn začal chodiť na Cambridge University a že pred tým žil 18 rokov v Taliansku.
V Marry Morris (organizácia kde som mal zabezpečené ubytovanie) sa síce zo začiatku tvárili že o mojom príchode vôbec nevedia, ale nakoniec mi vyrobili kartu od dverí a mohol som sa nasťahovať. Miestna "kolejbába" síce nevedela nájsť ostatné klúče, zmluvu a detaily k prístupu na internet, aspoň som mal kde spať :). V spoločnej kuchyni som hneď objavil 3 "spolubývajúcich" ktorí mi ochotne urobili niečo pod zub a ponúkli ma čajom. Musel som im však vymyslieť nejaké prezývky (sun meet, wee jay, me too), lebo všetci traja sú Indovia a správnu verziu ich mien som si zatiaľ akosi nezapamätal :) .
A čo sa stalo dnes? Ráno som v kancelárii vyfasoval všetky potrebné doklady a kľúče. Dostal som vlastné prístupové informácie k internetu a vybavil som vymenenie pokazenej žiarovky nad umyvadlom v izbe. Na pláne som toho mal dosť a preto som relatívne skoro vstal. Hneď po vybavení dokumentov na recepcii som išiel kuknúť do svojej novej školy. Tam som stretol jedného zo spolubývajúcich, ktorý robí v HelpZone poradcu. Vysvetlil mi čo mám kde zistiť a vystavil mi univerzitný preukaz študenta (asi sa mu zdalo, že mám tých kartičiek v penaženke málo...). Na recepcii mojej fakulty mi povedali, že International Invitation bude vo štvrtok o 10am v hlavnej budove a briefing Erasmus študentov našej fakulty bude v piatok 9:30am v budove našej fakulty.
Ďalej som sa venoval už len príjemným veciam - a teda išiel som stretnúť Adama (spolužiak z GBAS) a Barborku (jeho priateľku) a trochu sa prejsť do mesta. Dúfam, že som pochytil aspoň trochu orientácie, lebo zajtra sa do centra chystám sám a nerád by som sa stratil hneď v prvý týždeň. (Aj keď aj na takúto situáciu budem pripravený a zoberiem si so sebou GPS :)) Okrem iného som zistil, že Martin asi nebude jediné mesto sveta kde majú klzisko na námestí a tak sa možno odvážim postaviť aj na korčule.:) Ale o tom, zase niekedy inokedy...
