Tri týždne v Rothesay za nami
Keďže tento týždeň sa kvôli mojim povinnostiam nemôžeme v náš voľný deň vzdialiť z Rothesay (ale aj tak sa necítime najlepšie, a aby sme nepodľahli úplnému vyčerpaniu, celkom sme to uvítali :)) a napísať podrobný článok o nejakom super výlete, rozhodla som sa, že po troch týždňoch je znovu na čase priblížiť, ako to tu vyzerá.
Už sme sa zoznámili so všetkými spolupracovníkmi a na väčšinu už máme aj vlastný názor. Niektorí sú veľmi milí a priateľskí, a dá sa s nimi porozprávať. Sú to najmä ľudia z Vic, s ktorými na naše šťastie pracujeme najviac ( Robik iba s nimi. Ako mu je dobre :)) No ale nájdu sa aj takí, čo nám moc nedoprajú. S tými mávame konflikty väčšinou len o jedlo. Ale aspoň sa v polovici z nás prebudili praveké lovecké inštinkty a svoje sme zatiaľ vždy dostali, takže nehladujeme.
Po niekoľkonásobnom sťahovaní sme už aj zakotvili v menšej, ale zato lepšie vybavenej izbe (máme aj komodu, kde si môžeme dať aspoň nejaké veci, keď už v tomto hoteli nevedú skrine). A teraz dúfame, že sa už nebudeme musieť baliť a upratovať izbu trikrát v jednom týždni. Už aj Robik má čiastočne dušu na mieste, pretože internet tu ide oveľa lepšie, a tak každý deň pred spaním si zohrievame kolená, keď v posteli ťukáme do klávesnice notebookov. Ale aspoň máme lepší kontakt s domovom.
Keďže rady zamestnancov sa tu z rôznych príčin (vypovedaný pracovný pomer ;) alebo dovolenka na Floride) stále zmenšujú, zmenili sa aj naše pracovné povinnosti. Ja som už asi nadobro skončila pri housekeepingu, čo ma moc neteší, ale aspoň mám stále, čo robiť a nemusím si vymýšľať hlúpe činnosti a predstierať, že pracujem. Robik máva teraz veľmi veľa dlhých a únavných šícht v reštaurácii a v bare. Dnes nadobudol podozrenie, že sa ho pokúšajú zabiť, lebo pracuje od 7:15 do 19:00. Najviac ho asi vyčerpáva to ranné vstávanie, pretože ako vysokoškolák ho už dlhšiu dobu nemusel absolvovať (a priznajme si to, ani na GBAS pravdepodobne nebol jeho veľkým fanúšikom:)).
No akurát sme sa vrátili z Robikovej neskoršej večere, keď už pre staff bola len fish and chips, kde sme sa dozvedeli ďalšie zaujímavé novinky. Máme ďalšieho odpadlíka. Helis, ktorá ma zaúčala v bare, sa cez víkend balí a vyráža do Londýna, kde mieni pravdepodobne pokračovať vo svojej predchádzajúcej kariére au-pair. Ale sa jej ani nečudujeme. Veď kto by nevymenil prispaté Rothesay za medzinárodný Londýn, alebo dokonca platenú dovolenku vo Francúzsku, ktorú jej ponúkla predchádzajúca rodina, kde sa starala o deti. A tak zvedaví a s napätím budeme očakávať piatok, keď nám pripravia novú rotu a my si tam nájdeme svoje šifty na budúci týždeň.
Zatiaľ sa ideme tešiť na náš prvý skutočne voľný deň.