Týždeň školy skoro za mnou
Tento týždeň som už absolvoval skoro všetky predmety okrem „Current Macroeconomic Issues“. Zatiaľ som prišiel hlavne na to, že všetci očakávajú, že do školy naozaj budem chodiť a že sa budem systematicky pripravovať. Čo je samozrejme malý škrt cez rozpočet, ale dúfam, že to nebude veľký problém a nejako do tohto vysoko akademického prostredia zapadnem :).
Pri návštevách prvých prednášok, seminárov či tutoriálov som prišiel na rozdiel medzi plateným školstvom a školstvom, ktoré je financované z verejných zdrojov. Keďže študenti v Británii za svoje štúdia platia, zrejme očakávajú, že o nich bude dobre postarané. Zatiaľ môžem povedať, že keby som platil aj ja :) tak by som bol spokojný. Všade som dostal poprefocované materiály, vytlačené slaidy k prezentáciám a iné somarinky. Miestami mám až pocit že to preháňajú a že by toho čítania a úloh nemuselo byť toľko.
Popri všetkých materiáloch čo máme som bol donútený ísť aj do knižnice. Môžem povedať, že tento nápad sa mi vôbec nepáčil, keďže nie som typ človeka ktorý by až tak rád čítal, ale nezostávalo mi nič iné, len do tejto veľkej budovy zájsť. Neviem ako fungujú knižnice u nás doma, ale tá naša ma veľmi milo prekvapila (Bol som tam dokonca už 3-krát!).
Podľa očakávania som si našiel potrebnú literatúru v katalógu na internete, podľa kódu som knihu našiel na poličke a odniesol k samoobslužnému pultíku. Položil som knihy na miesto s nápisom: „Place your books here“ a v duchu som si hovoril: „Ach jaj, všetko tu chcú mať pod kontrolou, ešte mi budú aj hovoriť kde si mám položiť svoje knihy...“. Potom však prišiel moment, ktorý zmenil moje pocity k tejto inštitúcii na nepoznanie. Na obrazovke sa zobrazil zoznam kníh a nápis mi kázal načítať čiarkový kód na študentskej kartičke. Chvíľu som nechápavo pozeral a hovoril si: „Ako to vie, aké knihy si chcem požičať???“, až som začal listovať v jednej z nich. Samozrejme tam bol čip, ktorý knihu označoval a niekde v stole bola integrovaná čítačka. Takže žiadny zázrak sa nekonal, ale systém ako knižnica funguje sa mi zapáčil.
Budova knižnice a dve budovy Leeds Business School pri západe slnka
Ďalšia vec čo mi chvíľku vŕtala v hlave bola, prečo majú všetci rovnaké notebooky a majú na nich napísane fixkou nejaké čísla. Keď som však prešiel okolo stánku kde si môžu ľudia požičať notebook, tak mi to bolo jasné :D. Chvíľku som aj rozmýšľal nad tým či by to tak mohlo fungovať aj u nás, ale neprišiel som k žiadnemu záveru, tak radšej túto myšlienku nechám na inokedy.
A teraz trochu faktov :). Knižnica má 3 poschodia, spodné je „študovňa“ s novinami, časopismi, malým helpdeskom, nejakými kopírkami a požičovňou notebookov. Na strednom pochodí sú samotné knihy a zopár počítacov. Vrchné poschodie je určené na prácu, sú tu miestnosti pre študentov na stretávanie sa pri spracovávaní kolektívnych projektov a zvyšok sú tzv. IT labs kde môžu ľudia robiť čokoľvek. Knižnica je inak otvorená 24 hodín denne 7 dní v týždni.
A čo na záver? Asi sa idem stať profesionálom v rozoznávaní lietadiel :D. Tak blízko pri letisku som nikdy nebýval, takže doteraz som nemal tú možnosť :)).