júl
31

Náš adrenalínový deň v Scotland’s Theme Park

Autor: Mirka Bartolenovávybrali.sme.sk Pridaj komentár »

Už ani nebudem písať, že v náš voľný deň zase pršalo, lebo nám to bolo jasné už dopredu. Aj keď tento raz sme si dovolili na chvíľku dúfať v slnečný a teplý deň, pretože takmer celý týždeň bolo už aj v týchto končinách konečne leto a ja som mohla vytiahnuť svoje krátke nohavice, ktoré som si naivne nabalila (dokonca dvoje :)). Lenže utorňajšie ráno bolo klasicky uzimené a zamračené. Čo znovu škrtlo Waverley z plánu (už pomaly prestávame veriť, že sa naň dostaneme). Náš alternatívny program pre tento týždeň bol Scotland’s Theme Park.

Kvôli vraj najväčšiemu a najúžasnejšiemu zábavnému parku v Škótsku sme si privstali a aj si dali rannú rozcvičku v Glasgowe, lebo sme sa museli za dvadsať minút presunúť z vlakovej na autobusovú stanicu, ktorá je na druhej strane centra. Stihli sme to však v pohode, čo svedčí o našej skvelej kondícií, ktorú sme získali tvrdou prácou a plávaním (zatiaľ len trikrát na plavárni, nie v mori).

Už pred poludním sme stáli pred bránou parku. A práve vtedy sa spustil strašný lejak. Mala som chuť otočiť sa na opätku a stráviť deň v suchom kine alebo nákupnom centre v Glasgowe. Ale park bol in the middle of nowhere, vzdialený dvadsať minút jazdy autobusom po diaľnici. A autobusy premávali len raz za hodinu a pol. Tak nám nezostávalo nič iné ako kúpiť si celodenný lístok a vydať sa na atrakcie.

Ako prvý – zahrievací sme si vybrali malý rollercoaster v tvare vláčika. Na ňom som zistila, že môj žalúdok zvláda tieto atrakcie pomerne dobre, a tak nám nič nebránilo, ísť rovno na tsunami. Keď sme sa pripútavali na sedačky, nebolo nám všetko jedno. Dve špirály dole hlavou značne vyskúšali našu odvahu. Táto dráha bola asi najnovšia v parku. Po ani nie minútovej jazde sme si povedali, že to nebolo vôbec strašné.

Ale potom nás čakal pohľad na najväčšiu dráhu v parku. Staré rozhegané vozíky, labilná železná konštrukcia. To bolo prvé, čo nám padlo do oka. Následne som si však všimla pomerne dobré bezpečnostné pásy a aj „vestu“, ktoré nás mali udržať na sedačke, a to mi dodalo odvahu. Tento rollercoaster bol oveľa zákernejší a horší, lebo rozhegané vozíky boli skutočne rozhegané a nás hádzalo zo strany na stranu. Najviac si to asi odniesla hlava každého pasažiera, lebo ako sme vystupovali, všetci si ju držali v dlaniach a snažili sa zastaviť tú bolesť. Nakoniec sme však prežili aj toto. A našťastie náš lístok neplatil na „bungee guľu“ a asi dvadsať metrové chápadlo s rotujúcimi sedadlami na konci, lebo pravdepodobne by sme aj tieto nezmysly museli absolvovať.

Keďže počas nášho pobytu prechodne lialo, boli sme dostatočne mokrí na to, aby nám nevadilo ani zamočenie na White Water a v člne, v ktorom sme prefrčali obrovským toboganom. Pohľadom na okolité pasienky a loch sme sa pokochali z ruského kolesa.

Robikovi bola asi najviac zo všetkých nepríjemná pirátska loď. Aj keď táto vyzerá nevinne, nebolo tomu tak. Na pomerne širokej a veľkej lavičke nás držala len tyč okolo pásu a vlastné ruky. Loď vykonávala kyvadlový pohyb ako obrovská hojdačka a my sme si na pár chvíľ vyskúšali stav bez tiaže.

Nedá mi nespomenúť autodrom, ktorý sme jednoducho nemohli obísť. Naša najobľúbenejšia jarmoková zábava z detstva. Malé autíčka tu mali volanty na druhej strane a Škótski „vodiči“ sa mi zdali o dosť agresívnejší než tí slovenskí z mojich detských čias. Zrážali nás hlava nehlava celú dobu. Ale bolo to skvelé.

Jediná nepríjemná vec, ktorá mi skoro pokazila náladu, bolo vyše polhodinové meškanie autobusu. Ale nakoniec sme sa do Glasgowa predsa len dostali.

Ešte doma, keď sme si plánovali výlet do parku, sme sa rozhodli, že si tam „postavíme“ vlastného medveďa. Ale keď v obchode na výrobu mackov, ktorý bol v parku, sa nám žiaden nepáčil, museli sme si ho ísť vytvoriť do Glasgowa do Buchanan Galleries. A tak vznikol náš malý William. Originálny suvenír zo Škótska, ktorý sa stal za jediný deň najobľúbenejším členom domácnosti.    


2 komentáre na "Náš adrenalínový deň v Scotland’s Theme Park"

1.
mamina hovorí:
31. júla 2008, 9:24
A malý William nemá fotku?
2.
Bohus hovorí:
31. júla 2008, 2:39
Malý William si zaslúži celý článok... Len som ho ešte nestihol napísať :)

Pridaj nový komentár

Tvoje meno:


Prepíš bezpeènostný kód:
Captcha


Tvoj komentár: